MMS2 Chlordioxid Liek na rakovinu (Master Mineral Souliton)

Pridal / 21st október, 2015 / Nezaradené / Bez komentárov

Chlordioxid

Oxid chloričitý je chemická zlúčenina so sumárnym vzorcom CIO2. Tento oranžovo-žltý plyn kryštalizuje pri teplote -59 ° C do podoby oranžových kryštálov. Ako jeden z oxidov chlóru je účinným a užitočným oxidačným činidlom používaným pri úprave vody a pri bielení. Oxid chloričitý je jediný známy oxid halogénu, kde je halogén v párnom oxidačnom čísle. Molekula ClO2 obsahuje jeden nepárový elektrón, jedná sa teda o voľný radikál s paramagne- vlastnosťami. Je to anhydrid kyseliny chloričité, ktorá je však nestabilná a ihneď sa rozkladá na kyselinu chloritú a kyselinu chlorečnú.

lynný oxid chloričitý sa zvlášť za nízkych teplôt dobre rozpúšťa vo vode (približne 10x viac ako chlór), pričom prakticky nedochádza k jeho hydrolýze. Pri teplote 25 ° C a normálnom tlaku je po dosiahnutí rovnováhy jeho koncentrácia vo vode približne 23x väčšia ako v plynnej fáze nad roztokom. Vo vodných roztokoch oxid chloričitý existuje ako rozpustený plyn, je však veľmi prchavý a môže byť ľahko odstránený prevzdušňovaním alebo intenzívnym trepaním. Vodné roztoky podliehajú fotolytickému rozkladu. Rozklad urýchľujú ióny prechodných kovov. Ak sú roztoky ClO2 skladované v tme a chlade, môžu si zachovať svoju koncentráciu po dobu niekoľkých dní až mesiacov. V prítomnosti chloridových iónov však dochádza k rozkladu oxidu chloričitého aj v tme.

Oxid chloričitý sa okrem použitia na bielenie v priemysle, využíva aj ako bielidlo a látka zlepšujúca múku. Označuje sa kódom E926. Je to najdôležitejšie bielidlo. Okrem toho má využitie pri čistení pitnej vody.

Chlór-dioxid (ClO2) pôsobí ako oxidačné činidlo: s veľmi slabým oxidačným potenciálom (0,95 V; kyslík 1,3 V), tzn. dokáže oxidovať (“utrhnúť” elektrón) iba niektorým látkam. V ľudskom tele sa jedná o baktérie, plesne a parazity, keďže majú povrch (obal) relatívne ľahko okysličený týmto spôsobom.

Z ostatných látok ide predovšetkým o ťažké kovy (tie môže okysličiť ďaleko viac vecí, ale zvyčajne sa k nim nedostanú, pretože sú schopné okysličiť oveľa viac látok – zoxidujú prvú vec, ktorú môžu), prípadne rôzne jedy – MMS je jedna z mála vecí, ktorá si dokáže poradiť aj s anthraxom.

Chlór-dioxid teda môže prenikať hlboko do jednotlivých častí tela, kým sa nestretne s niečím, čo je schopný zoxidovať.

Tomu utrhne jeden elektrón a zmení sa na chloritan sodný (áno, nezaktivované MMS), ktorý si utrhne ďalšie 4 elektróny – a rozseká obal organizmu.

Tým sa zmení na chlorid sodný (soľ) a neškodný O2 bez náboja.

Predstavte si to ako strelu, ktorá sa zavŕta do pancierového tanku a až potom exploduje – urobí v ňom ohromnú dieru.

U vírusov zabraňuje tvorbe určitých bielkovín (nemôžu sa vyvíjať – inak povedané, nemôžu sa jednoducho zvinúť a opätovne rozvinúť v pozmenenej forme). Po určitej dobe uhynú.

Komentáre

Komentáre


Leave a Comment